Svetlo múdrosti v nás

V pondelok sme mali posledný, spoločný webinár pred našim posledným stretnutím naživo v rámci Akadémie pre profesionálov a lídrov (4. ročník sa otvárá teraz).

Ako inak… bol plný sĺz… dojatia, ďakovných slov, múdrosti.

A ja som si v jeden moment hovoril: “je to tu… záver.” Tak rýchlo to zbehlo… akoby to bolo včera, keď som dostal prváčikov pod svoje krídla s miernou panikou, ako to zvládnem. Spomínam na to s úsmevom…

Úprimne? Bola to moja prvá skúsenosť s Mentorovaním koučov. Prvá skúsenosť s predávaním dlhoročných skúsenosti pre budúcich koučov. Iné je koučovať a iné je učiť koučou koučovať. Dával som zo seba ale to najlepšie v každý okamih, to najlepšie z mojich skúseností z práce kouča s ľuďmi. A je pre mňa neuveriteľné, kde sú dnes. Je pre mňa neuveriteľné, ako rozkvitli do krásy a múdrosti. Vďaka práci každého jedného z nás v Porozumení mysli.

Ukazoval vám v živote niekto na vašu vnútornú múdrosť?
Veril niekto niekedy vo vás? Mne moc nie…
Aspoň nemal som väčšinu života ten pocit. A tých ľuďí, ktorí vo mňa verili bolo pár…

Skôr som mal opačný pocit, že som bol v živote druhými hodnotený či posudzovaný. Skôr som v slovách druhých počul obviňovanie, výčitky, kritiku, ako múdrosť. Až som sa tieto praktiky naučil robiť so sebou vo svojej hlave i ja sám.

“Že nie som dosť… že niečo neviem dosť… že na niečo nemám… že nie som dosť schopný… že nie som perfektný.” A podobné pesničky v mnohých iných alternatívach či remixoch.

Naučil som sa perfektne porovnávať s druhými, vidieť v druhých “tých lepších” a pochopiteľne v sebe toho “nie dosť dobrého.” Zdokonaľoval som sa rokmi vyhýbať či vyvarovať sa chybám, opravovať sa, vylepšovať sa, pracovať na sebe a kopu ďalších vysilujúcich činností, aby som si pomohol od nepríjemného pocitu. Neuvedomoval som si však z čoho tie pocity vychádzali a na čo mi ukazovali.

• Všímate si koľkokrát za deň sa hodnotíte či posudzujete?
• Všímate si ako nenápadne a najmä nevinne sa týmito spôsobmi myslenia odmietame?
• Všímate si ako sami sebe preukazujeme týmto nedôveru?

A prečo si to vlastne robíme?

A koľkokrát hodnotíme či posudzujeme druhých? Skúste si to všímať jeden deň, len tak.

Moja otázka je… Prečo sa takto sami zrážame vlastným myslením “na kolená?”

Budem úprimný… neviem. Neviem, nepoznám odpoveď na otázku: “prečo?” Ale viem, že nemusíme.

A tým netvrdím, že miesto negatívneho hodnotenia si máme na silu začať vnucovať či afirmovať pozitívne, ružovo-zlato-trblietavé myšlienky, manipulovať a presviedčať samých seba o opaku.

V jeden okamih, bolo to asi pred pár mesiacmi pri naslúchaní s mamčou, mi prišla otázka, že čo ak môj dojem, “že ma chce znovu kritizovať” je postavený na vode? Čo ak počujem niečo úplne iné, ako to, čo hovorí?

Už si ani nepamätám presne o čom sme sa bavili, no došlo mi vtedy niečo pre mňa veľké. Uvedomil som si pri rozhovore s ňou to, že v živote nikdy by mi nechcela zle, že ma nechcela hodnotiť či kritizovať. A zo mňa vtedy niečo obrovské spadlo…

Spustila sa vo mne lavína otázok, ktoré ma smerovali hlbšie do seba. A mne postupne dochádzalo, ako zakaždým môj nepríjemný pocit, “že ma niekto hodnotí, súdi, kritizuje…” je volaním mojej vnútornej múdrosti vrátiť sa naspäť do prítomnosti.

Obviňujeme častokrát druhých, okolie, rodinu, pani učiteľku v škole, výchovu, vzorce, všetkých a všetko možné za naše pocity. Uchádza nám, že pocity vznikajú jedine z nášho myslenia a že rovnako tak i hodnotenie, posudzovanie či odmietanie seba samého sú naše vlastné myšlienky.

Svoje úmysly poznáme. Pri svojich úmysloch sme si vždy istý, že sú najlepšie.

Vždy sme si istý tým, že to myslíme s druhými dobre.

Ak by sme to ale otočili, povedali by sme i to isté o druhých ľuďoch?

• Čo ak práve naše vlastné hodnotenie, posudzovanie, porovnávanie, kritizovanie, odmietanie je práve to, čo v nás spôsobuje tú najväčšiu bolesť?

• Čo ak tento spôsob uvažovania: “že by sme mali byť iní, ako sme a že nie sme v poriadku” je presne to najdeštruktívnejšie, čo si môžeme sami o sebe myslieť?

• A čo ak ten sprievodný, ťažký, bolestivý, miestami až úzkostný pocit, ktorý prichádza ruku v ruke s týmto myslením hovorí za všetko?

… čo ak je to múdrosť v nás, ktorá nás upozorňuje, že nie sme to, čo si myslíme?

Jediné, čo som ako mentor v rámci mojej skupinky Akademie PRO (3. ročník) robil je – mal ich rád a ukazoval im na ich vnútornú múdrosť.

Rovnako ako oni ani ja som pred rokmi nevedel, že ju mám. To, že nevieme, že máme vnútornú múdrosť neznamená, že nás životom nevedie.

Spolu s mojimi úžasnými kolegami mentormi, pod skvelým vedením a i zahraničnými hosťami, sme “vychovali” novú generáciu koučov, ktorí majú obrovský potenciál a dopad zmeniť druhým ľudom ich životy kompletne naruby. 

Žasnem dojatím, akí múdri sú. Akí je každý z nich jedineční, originálni… a teším sa z nich, že pomôžu ďalším ľudom žiť krásne, naplnené a šťastné životy… a plniť si svoje sny.

Čo každý z nich musel podstúpiť?

Všímať si svoju múdrosť. Práve to, že začneme vidieť svoju vlastnú múdrosť a dokonalosť vo svojom živote, spôsobí neopísateľnú zmenu, ktorá sa potom šíri ako lavína. Ako? Tak, že začneme vidieť múdrosť aj u druhých…

Čo ak stačí si to začať všímať u seba v živote?

Možeme zmeniť svet jedine tak, že zmeníme seba. Naši budúci koučovia si prešli tou zmenou a sú rozhodne pripravení byť majákom pre každého, kto to bude potrebovať.

Aj ty môžeš byť tým majákom!

Všímaj si u seba to svetlo… múdrosť.

Martin (Maťo)

Další ročník Akademie PRO profesionály a lídry, začne v říjnu 2024 (své místo už si můžeš zajistit již nyní). Do té doby s námi můžeš vstoupit do kurzu Letní škola sebepoznání, kde objevíš vše, o čem Maťo píše, ale nebudeme se tam učit koučovat. Tento letní kurz otevíráme už 7. června a právě přijímáme přihlášky. Moc se na tebe těšíme. 
Kat Černá